Nominácia za dlhodobú prácu aktivistky, novinárky a influencerky. Jej pôsobenie v profesionálnom a v mediálnom priestore má dosah na širokú verejnosť, tak ako v rómskej aj majoritnej populácii, postrehy, odhodlaný boj za ľudské práva a spravodlivosť sú inšpiratívne a sú pozitívnym príkladom.

Denisa Havrľová pochádza z malebnej dedinky Očová, usadenej v krásnom prostredí, v okrese Zvolen. Obaja jej rodičia vždy kládli dôraz na vzdelanie svojich detí. Literatúru si zamilovala vďaka mame, ktorá svojim trom deťom okrem poézie, čítala aj rozprávky Pavla Dobšinského. Mala bezproblémové detstvo a často, ako príklad pozitívnych medziľudských vzťahov, uvádza práve svoju rodnú dedinku.

Svoje štúdium začala na základnej škole v Očovej. Od siedmich rokov navštevovala Ľudovú školu umenia vo Zvolene, kde sa venovala hre na husle. Ako sama hovorí, vyrastala medzi Nerómami a rasizmus v tej dobe nepoznala. Doma s rodičmi ani v obci sa po rómsky nerozprávali. V triede ich bolo osemnásť žiakov a ona bola jediná Rómka. Po ukončení základnej školy, túžila ísť na konzervatórium, čo jej však v tej dobe nepodarilo a absolvovala Strednú odbornú školu služieb v Žiline.

Keď mala dvadsaťtri rokov, v jej živote prišiel zlom. Počas besedy so spisovateľkou Danielou Hivešovou-Šilanovou, ktorá bola v tej dobe šéfredaktorkou rómskych novín Romano nevo ľil, Rómsky nový list, dostala od nej pracovnú ponuku stať sa externou redaktorkou pre stredné Slovensko. Ponuku prijala a v roku 1997 sa presťahovala do Prešova. Práve tam začala objavovať svoju rómsku identitu, na ktorú je dnes pyšná. Písal sa rok 1998, keď pripravovala svoju prvú reportáž z lokality Hermanovce. Osadu vtedy videla prvýkrát a bolo to pre ňu priam šokujúce. Dnes rada spomína na Rómov z východného Slovenska. Tí ju naučili, vážiť si samu seba a dodnes s mnohými udržiava úprimné priateľstvá. Ako sama hovorí, zo začiatku mala voči Rómom predsudky, veľa osobných otázok, keďže pochádzala z iného prostredia. Ako redaktorka v novinách pracovala do roku 2006. V rokoch 2008 až 2009 bola šéfredaktorkou Romano nevo ľil.  Aj vďaka Daniele Hivešovej-Šilanovej, ktorá v nej videla talent, pochopila, kým vlastne je. Vďaka nej si urobila maturitu v odbore herectvo na Strednej umeleckej škole v Košiciach. Následne pokračovala v štúdiu fotografie a réžie dokumentárneho filmu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Neskôr v Bratislave získala magisterský titul na Vysokej škole muzických umení. Na svoje študentské časy, aj keď trvali dlhšie, spomína veľmi rada. Priniesli jej do života veľa zaujímavých osobností, ako fotografa Tibora Huszára, či režisérku, svoju bývalú profesorku Oľgu Sommerovú a ďalších.

Rozhodla sa žiť v Bratislave. Zamestnala sa v Asociácii pre kultúru vzdelávanie a komunikáciu, kde sa venovala projektu pod názvom Gypsy Spirit, dnes Roma Spirit. Svoje profesionálne skúsenosti uplatnila aj v Tlačovej agentúre SR, TASR, kde pracovala v obrazovej redakcii. V tej dobe vnímala ako svoju najsilnejšiu stránku tému politiku, preto sa rozhodla zamestnať sa v redakcii internetových novín Aktualne.sk. Mapovala dianie v parlamente, ktoré jej prinieslo stretnutie s vtedajším splnomocnencom vlády pre rómske komunity, Ábelom Ravaszom. Ponúkol jej prácu na úrade a ona ju prijala.

V roku 2019 začala vyučovať na Strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave, žurnalistickú fotografiu. Denisa Havrľová získala za svoj život množstvo ocenení. Či už v umeleckom prednese poézie, tak v hre na husliach, ale aj desiatky ocenení za svoju novinársku činnosť. Slovenský syndikát novinárov jej udelil prvé miesto za reportáž o rómskych osadách.

Aj keď sa počas svojej kariéry stretávala s predsudkami a priamym rasizmom, nevzdala to a neustále skúšala nové možnosti. Jej aktivity, odhodlaný a neutíchajúci boj za ľudské práva a spravodlivosť sú inšpiratívne, pre celú našu spoločnosť. Denisa Havrľová je príkladom úspešnej ženy, ktorá si stanovila ciele a išla si za nimi.