Divadlo mladých Rómov z rómskej osady v Moldave nad Bodvou prekonáva hneď niekoľko rôznorodých limitov a predsudkov. Napriek tomu, že ide o tzv. amatérske divadlo, naviac realizované divadelníkmi bez akejkoľvek skúsenosti so „skutočným“ divadlom, nesie v sebe silný emotívny náboj i posolstvo zrozumiteľné a prospešné tak minorite, ako majorite. Hra o vlastnom živote, na okraji a na hrane, bojuje proti predsudkom i xenofóbii, zároveň vo vzťahu ku samotným aktérom viditeľne napomáha zvýšeniu sebadôvery a vnútorného naplnenia, ktoré sú prvými krokmi na ceste ku integrácii.