Nominácia za inšpiratívny príbeh mladej spisovateľka a prozaičky, ktorá našla lásku v písaní románov. Napriek neľahkým životným skúškam, našla silu a odhodlanie, ktoré je inšpiráciou a povzbudením nie len pre mládež.

Michaela Mihoková vyštudovala odbor masmediálna komunikácia na univerzite v Trnave, odkiaľ aj pochádza. Píše knihy a momentálne pracuje pre portál netky.sk. Sama o sebe sa vyjadrila, že veľa číta a miluje chvíle, keď si môže dať slúchadlá do uší, počúvať hudbu a premýšľať nad tým, čo cíti, o čom sníva alebo jednoducho spomína. Učí sa vychutnávať si každú chvíľu, nepodliehať stresu, pretože je občas až priveľmi zodpovedná a to ju niekedy privádza do situácií, keď je v napätí. Je perfekcionistka, ale pri jej piatich malých synovcoch sa naučila, že je to práve nedokonalosť, ktorá je v živote to najlepšie.

V roku 2017 debutovala románom Poškvrnená. Jej príbehy sú primárne určené ženskému publiku, ale Michaela sa vždy snaží dávať do svojho písania aj čosi hlbšie. Ako človek, ktorý sa stretával a stále sa stretáva s predsudkami, považuje za povinnosť a zároveň i česť, že môže prostredníctvom niečoho takého krásneho ako je literatúra upozorňovať na tieto problémy. Hrdinov v jej knihách tvorí tak, aby ukazovali, že nenávisť plodí iba ďalšiu nenávisť a že aj keď sme rozdielni, tak sme si rovní.

Michaela Mihoková je literárne aktívna od roku 2017. Najkrajší okamih pre ňu bol vojsť do kníhkupectva nájsť tam knihu s jej menom. Ale krásne sú pre ňu aj tie chvíle, keď sa v nej príbeh rodí. Zbožňuje, keď môže písať, keď sa s hrdinami len oboznamuje; je nadšená z toho, že si vybrali práve ju, aby jej vyrozprávali ich príbeh. Navyše sú tu aj odozvy čitateľov, ktoré sú pre ňu tiež dôležité, ako napríklad, keď jej jedno dievča žijúce v osade napísalo, že vďaka jej knihám sa nehanbí za to, kým je. V jej aktivitách ju posúva vpred každé jej životné obdobie, či je to smiech alebo slzy, všetko je pre ňu dôležité a významné.

Ľuďom sa snaží pomáhať tým, že vo svojom románe spája oba svety. Počas jednej z literárnych besied sa Michaele stalo, že sa z publika postavila jedna Nerómka a povedala jej, že keď sa začítala do jej knihy, mala najskôr predsudky, že bude Rómov len chváliť a glorifikovať ich, ale nakoniec zistila, že celá problematika bola podaná veľmi ľudsky. V tom je približne zhrnuté to, o čo sa Michaela snaží. Píše aj o problémoch; o tom, že ani Rómovia, ani Nerómovia nie sú dokonalí, že rasizmus začína tam, kde si jedna rasa začne myslieť, že znamená niečo viac, ako tá druhá. Píše o tom, aké to je, keď vás ľudia odsúdia na základe niečoho, za čo nemôžete, a o tom, aký vplyv to má, napríklad, na deti.

Michaela Mihoková určite plánuje ďalej písať – knihy ale rovnako aj články, v ktorých sa zaoberá otázkami rasizmu a chcela by v tom pokračovať. Nevie s určitosťou, čo bude ďalej, ale kým bude vládať, dovtedy bude tvoriť.

Knihy, ktoré napísala, si nevydáva sama, ale zverila ich do rúk vydavateľstiev. Ich vydávanie by, samozrejme, nebolo možné ani bez čitateľov a podpory, ktorej sa jej dostáva či už od rodiny alebo priateľov. Michaela tvrdí, že ak by sa bohatstvo dalo merať na základe veľkosti podpory, tak by bola určite jeden z najbohatších ľudí.

„Je pre mňa cťou byť súčasťou niečoho takého výnimočného, ako je projekt Roma spirit. Život je krátky, a preto by sme si mali dobre rozmyslieť, čomu venujeme čas. Verím, že podpora dobrej veci, ako aj trávenie chvíľ v spoločnosti inšpiratívnych ľudí, je múdra voľba a rozhodne nie premárnený čas.‟

Michaela Mihoková (1989) sa narodila v Trnave. Odmalička bolo jej snom písať, a hoci cesta bola neľahká, nakoniec sa dočkala a dnes sa živí ako novinárka. Píše pre Hospodárske noviny, pričom sa venuje najmä téme zdravotníctva. Avšak srdcu najbližšie je pre ňu písanie prózy. Vo svojich knihách, ktorých je už päť, sa nebojí otvárať zložité témy. Poukazuje na nebezpečenstvo rasizmu, na ničivú silu nenávisti a uzdravujúcu silu nádeje. Okrem toho, snaží sa byť aktívnou aj mimo práce a kníh, už dva roky má svoj podcast Na káve s Mišel, kde ľuďom sprostredkúva vieru v Boha. Nevie, čo bude v budúcnosti, ale písania sa nevzdá, tým si je istá.