Nominácia za inšpiratívny osobný príbeh plný odhodlania a úspešnú kariéru vedkyne v oblasti organickej chémie, ktorá prispieva k zlepšovaniu kvality života a k pozitívnej prezentácii Slovenska.
Paulína Slepčíková je úspešná vedkyňa a absolventka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Už ako dieťa sa hrávala na lekárku a vedela, že sa chce stať vedkyňou. Jej cesta začala na gymnáziu, kde sa pravidelne zúčastňovala chemických a fyzikálnych olympiád. „Jednoznačne ma motivovali moji rodičia, ktorí sa nám vždy venovali. Do školy sme nastúpili s tým, že sme už vedeli písať, čítať a počítať. Videli sme, že naši rodičia každé ráno chodia do práce, aby sme sa mali dobre. Vždy budú mojou inšpiráciou a celoživotným idolom.“
Krátko po nástupe na univerzitu Paulína Slepčíková otehotnela, no ani na sekundu neuvažovala o tom, že by sa vzdala dieťaťa alebo štúdia. Úspešne zvládla všetky skúšky a v septembri 2011 sa jej narodil syn Jakub. Len pár dní po návrate z pôrodnice už opäť sedela v univerzitných laviciach.
Štúdium absolvovala v malej izbe s rozmermi 2 × 4 m, ktorá slúžila zároveň ako pracovňa, študovňa, detská izba aj spálňa. Keď bola v bakalárskom ročníku a jej syn mal jeden rok, opustil ju manžel. Zostala sama, bez finančných prostriedkov a s dlhmi, ako študentka denného štúdia vedeckej chémie, bývajúca v detskej izbe u rodičov.
Napriek náročným podmienkam v roku 2015 promovala s červeným diplomom v odbore organická chémia. V roku 2016, po úspešnom absolvovaní náročných prijímacích skúšok, nastúpila na PhD. štúdium na Katedre organickej chémie UPJŠ v Košiciach. V roku 2018 získala titul RNDr. a v auguste 2020 obhájila titul PhD..
Od septembra 2020 pracuje ako vedeckovýskumná pracovníčka v spoločnosti Saftra-Photonics, kde sa podieľa na vývoji senzorických zlatých čipov na detekciu rôznych organických molekúl, pesticídov, polutantov, vírusov (napríklad koronavírusu) a mikroplastov.
„Som iba obyčajná Rómka, ktorú stretnete hocikde na ulici. Už ako malé dievčatko som mala sen, ktorý teraz žijem. Môj syn Jakub sa stal požehnaním na mojej ceste za vysnívaným povolaním, aj keď to neraz vyzeralo, že nie je šanca pokračovať ďalej. Nie je umenie dosiahnuť cieľ, ak máme vydláždenú cestu bez prekážok. Umením je stokrát spadnúť na zem a stokrát vstať. Som v prvom rade matka, manželka a žena, ktorá prešla dlhú cestu plnú prekážok, aby dnes bola tam, kde je. Napriek všetkým situáciám, ktoré by niekto mohol považovať za prekážky, som sa nikdy nevzdala. Práve naopak, som vďačná za všetko v mojom živote – za dobré aj za zlé.“
Na záver posiela odkaz mladým dievčatám: „Všetkým mladým dievčatám, nielen Rómkam, by som chcela povedať, aby sa nikdy nepodceňovali a nepochybovali o sebe. Každý môže vo svojom živote dokázať všetko, čo chce. Niekedy sa to môže zdať nemožné, ale všetko sa dá, ak si za tým ideme a vieme, že je to pre nás správne.“
